Manko a škoda z daňového hľadiska

Manko označuje buď všeobecne schodok, nedostatok, alebo ako odborný termín záporný rozdiel medzi stavom (peňazí v pokladni, tovaru na sklade, hmotnosti a podobne, spravidla u zamestnanca) zisteným fyzickou inventúrou a stavom vykázaným v účtovníctve alebo obdobných dokladoch. Ak sa zistí manko vzniká škoda.

Škodou na majetku sa rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Za škodu sa nepovažuje poškodenie majetku, ktoré sa dá odstrániť opravou.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) pojem mánk a škôd nevymedzuje, ale v § 21 ods. 2 písm. e) priamo odkazuje na zákon o účtovníctve. Definícia manka a škody upravená v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) platí teda aj pre účely dane z príjmov.

Všeobecne sa v praxi pod pojmom manko chápe strata, nedostatok, resp. úbytok zistený na majetku. Manko je definované v § 30 ods. 5 písm. a) zákona o účtovníctve a treba ním rozumieť inventarizačný rozdiel, pri ktorom zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, pričom ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa takýto rozdiel označuje ako schodok. Mankom podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve je aj inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku.

Pod pojmom škoda možno rozumieť hmotnú alebo inú stratu spôsobenú poškodením alebo znehodnotením majetku. Škodou na majetku je podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.

Podľa súčasnej definície škody v zákone o účtovníctve ku škode môže dôjsť na akomkoľvek majetku účtovnej jednotky. Je však potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku, pretože ak dôjde k poškodeniu majetku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave. Z pohľadu zákona o dani z príjmov je oprava považovaná za daňový výdavok bez ohľadu na to, na základe akých skutočností k poškodeniu majetku došlo, pretože opravený majetok daňovníkovi slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Z pohľadu dane z príjmu a  § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov za daňové výdavky sa nepovažujú manká a škody presahujúce prijaté náhrady. Do základu dane možno teda zahrnúť manká a škody len do výšky prijatých náhrad. Výnimkou sú škody nezavinené daňovníkom upravené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške, a to:

• vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,
• spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

Za manko a škodu sa podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov nepovažuje

• stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom,
• nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely zákona o dani z príjmov hmotným majetkom,
• úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda.