Odštiepenie a rozštiepenia ako novinka pri premenách obchodných spoločností

Prijatím nového zákona  č. 309/2023 o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa do obchodného práva zavádza nový pojem odštiepenia a rozštiepenia.

Kým rozštiepenie je v podstate po starom  rozdelenie, odštiepenie je úplnou novinkou v rámci slovenského právneho poriadku.

Prevod časti podniku po novom odštiepenie

Odštiepenie v podstate umožňuje  rozdeľovanej spoločnosti naďalej existovať a zároveň uskutočniť prechod vybranej časti jej imania na inú spoločnosť. Touto inou spoločnosťou môže byť už existujúca spoločnosť, vtedy pôjde o tzv. odštiepenie zlúčením, alebo novovzniknutá, vtedy pôjde o tzv. odštiepenie splynutím. Ide o veľmi významnú novinku, ktorá sa doteraz dosahovala len s ťažkosťami, a to prevodmi podniku či prevodmi jednotlivých zložiek podnikania.

Odštiepenie s prísnymi podmienkami

Odštiepenie je  umožnené len spoločnostiam s ručením obmedzeným a akciovým spoločnostiam. Zároveň nie je prípustné , ak by rozdeľovaná spoločnosť mala v rozhodný deň vlastné imanie nižšie, ako je jej základné imanie.

Projekt premeny aj pri odštiepení

Základom každej premeny je  projekt premeny, ktorý nahrádza doterajší projekt rozdelenia. Všeobecné obsahové náležitosti projektu premeny sú upravené v § 8 Zákona o premenách. V prípade rozdelenia spoločností s ručením obmedzeným, akciových spoločností, jednoduchých spoločností na akcie musí projekt premeny navyše obsahovať aj ustanovenia podľa § 22, § 34 alebo § 52, § 61 a § 66 Zákona o premenách.

V rámci projektu premeny je  potrebné jasne určiť, ktorá časť obchodného majetku a záväzkov prechádza. V prípade, ak uvedené nie je  jednoznačné, táto skutočnosť sa nedá  odvodiť ani výkladom projektu premeny a automaticky sporný majetok prechádza do podielového spoluvlastníctva všetkých nástupníckych spoločností a v prípade odštiepenia do podielového spoluvlastníctva rozdeľovanej spoločnosti a nástupníckych spoločností. Podiely sú  určené pomerom, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie rozdeľovanej spoločnosti ku dňu účinnosti rozdelenia.

Z pohľadu dane z príjmov a DPH

Ako je už vyššie spomenuté, odštiepenie – je postup, pri ktorom rozdeľovaná spoločnosť nezaniká, len časť jej imania podľa projektu premeny prechádza na právneho nástupcu, a to buď na už existujúcu spoločnosť (odštiepenie zlúčením), alebo na novozaloženú spoločnosť (odštiepenie splynutím), alebo kombináciou oboch foriem.

Reálne hodnoty aj pri odštiepení

Do zákona o dani z príjmov sa doplňuje oceňovanie v reálnych hodnotách pri odštiepení [§ 17ca ZDP; § 17 ods. 11 písm. c) ZDP]. Základ dane daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, sa jednorazovo upraví o výšku oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev, ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrňuje do základu dane nástupník tohto daňovníka [§ 17ca ods. 1 písm. a) ZDP].

Zdaniť za 7 rokov

Ak oceňovacie rozdiely z precenenia jednorazovo nezdanil rozdeľovaný daňovník, potom ich musí zdaniť nástupník daňovníka, a to postupne najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň (§ 17ca ods. 3 ZDP).

Hmotný majetok u nástupníka v ocenení reálnou hodnotou sa môže odpisovať ako novoobstaraný majetok alebo pokračovaním v odpisovaní (§ 17ca ods. 2 ZDP).

Ak u nástupníka oceňujúceho reálnou hodnotou dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení v sume vyššej, ako je už zdanená suma („počet zdanených sedmín“) – je nástupník povinný zdaniť zbytok oceňovacích rozdielov (zdaniť zbytok sedmín). Rovnako sa postupuje, ak plynie príjem zo zníženia základného imania alebo kapitálového fondu z príspevkov v takej časti, v akej bol predtým zvýšený z oceňovacích rozdielov (§ 17ea ods. 10 ZDP).

Oceňovanie v pôvodných cenách aj pri odštiepení

Ocenenie v pôvodných cenách sa v praxi použije len zriedka, lebo podlieha súčasnému splneniu štyroch podmienok:

• nástupník má sídlo v členskom štáte EÚ alebo EHP;
• majetok a záväzky daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou nástupníka umiestnenou na území SR;
• členský štát EÚ alebo EHP umožňuje ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých nástupníkom v pôvodných cenách;
• nástupník ocení majetok a záväzky nadobudnuté nástupníctvom v pôvodných cenách (§ 17ea ods. 7 ZDP).

Do zákona o dani z príjmov sa doplňuje oceňovanie v pôvodných cenách pri odštiepení [§ 17ea ZDP; § 17 ods. 11 písm. c) ZDP]. Do základu dane daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, sa nezahrnuje suma oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom, ktoré nástupník tohto daňovníka prevzal v pôvodných cenách [§ 17ea ods. 1 písm. a) ZDP].

Odpisy majetku v ocenení pôvodnou cenou sa rozdelia medzi daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, a nástupcu podľa počtu celých kalendárnych mesiacov, počas ktorých tento majetok účtujú (§ 17ea ods. 4, 5 ZDP). Pôvodnou cenou je ocenenie majetku a záväzkov u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zistené podľa účtovníctva bez precenenia na reálnu hodnotu (§ 17ea ods. 10 ZDP).

Príklad

2 spoločnosti sa dohodli, že spoločnosť A odpredá časť svojho podniku spoločnosti B. Keďže sa jedná o prevod medzi slovenskými spoločnosťami je nadobúdajúca spoločnosť povinná preceniť majetok na reálnu hodnotu. Spoločnosť A sa rozhodla preceňovacie rozdiely nezdaniť a prenechala túto povinnosť na nástupnícku spoločnosť, ktorá je povinná zdaňiť rozdiel z precenenia maximálne za sedem rokov.

Informačná povinnosť pri odštiepení

Informačné povinnosti pri rozdeleniach sú v podstate rovnaké ako pri fúziách, teda uplatňujú sa vo vzťahu k správcovi dane, záložnému veriteľovi, v prípade kapitálových spoločností voči spoločníkom alebo akcionárom.
Štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným je povinný spolu s pozvánkou na valné zhromaždenie zaslať spoločníkom aj Zákonom o premenách stanovené dokumenty, teda

• návrh projektu premeny,
• účtovné závierky zúčastnených spoločností za posledné tri roky,
• priebežnú účtovnú závierku
• správu štatutárneho orgánu a správu audítora, ak sa vyhotovujú.

V prípade akciových spoločností stačí, ak všetky dokumenty budú k dispozícii na nahliadnutie v sídle spoločnosti aspoň 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia.

Alternatívne je možné sprístupniť dokumenty zverejnením dokumentov na webovom sídle spoločnosti, najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia schvaľujúceho projekt premeny.

S ohľadom na akciovú spoločnosť je možné pri rozdeleniach aplikovať zúženú informačnú povinnosť, ak s tým vyslovia súhlas všetci akcionári. V tomto prípade postačí, ak sa ponechá k nahliadnutiu návrh projektu premeny a účtovné závierky zúčastnených spoločností za posledné tri roky. Nie je potrebné nechať k nahliadnutiu priebežnú účtovnú závierku ako aj správu štatutárneho orgánu a správu audítora, ak sa vyhotovujú.

Správa audítora pri každej premene

Pri každej fúzii sa musí povinne vyhotoviť správa audítora, ktorej cieľom historicky bolo prispieť k ochrane práv veriteľov a spoločníkov a zamedziť nepoctivým fúziám, t. j. fúziám, ktorých účelom je vyhnúť sa povinnostiam pri likvidácii a konkurze. Správa audítora osvedčuje, že za predpokladu zachovania stavu zúčastnených spoločností k rozhodnému dňu nebude fúzia neprípustná podľa § 3 ods. 5 Zákona o premenách.